Protokol prirodzenej plodnosti a sexuálneho apetítu

"Ak by sa deti rodili iba z lásky, tak by Čingischánovi mongolskí nájazdníci po sebe nezanechali až 8 % svojej DNA po celej Ázii. Poznal som aj ďalší pár (ale neboli to klienti), ktorý sa naozaj a úprimne ľúbil, odmlada spolu roky chodili, potom sa zobrali a snažili sa ďalšie roky o dieťa, no frustrácia z toho, ako sa im to nedarilo, im rozbila vzťah, rozviedli sa a do roka obaja čakali deti. Ale každý s iným partnerom. V tomto bode by sme si mohli položiť otázku: Čo je to láska? Nebudem sa na ňu pokúšať odpovedať z filozofického pohľadu, ale z takého, ktorému aj reálne rozumiem: z hormonálneho hľadiska. Ak neveríte, že je to téma vedeckých štúdií, prečítajte si napríklad detailné zhodnotenie od neurovedcov z Holandska s názvom Love is more than just a kiss: a neurobiological perspective on love and affection alebo od jednej endokrinologičky z Indie 3 The neuroendocrinology of love. Teórií je viacero a podľa všetkého nebude stáť za „láskou“ iba jeden hormón, ale zrejme bude podľa prevahy hormónov existovať aj viacero druhov lásky, ktoré budujú vzťah. Je to logické, lebo napríklad láska so životnou partnerkou prirodzene obsahuje aj sexuálnu príťažlivosť, no láska rodiča so svojimi deťmi nie. Pri „sexuálnej láske“ sa predpokladá hlavný vplyv testosterónu – je to ten typ lásky, ktorá je spočiatku intenzívna, vášnivá a náruživá, no po čase, keď sa partneri „okukajú“, ochladne a často skončí pomerne rýchlo. Niektorí ju ani nenazývajú láskou a berú ju iba ako silný sexuálny pud a príťažlivosť. Niektorí autori dokonca považujú testosterón ako hormón, ktorý zásadne signalizuje opak monogamie (čiže sexuálny a partnerský vzťah s jedným partnerom) a rozdeľujú vzťahovú a sexuálnu monogamiu, ktoré sa môžu a nemusia prelínať. Ďalší autori sa prikláňajú k hypotéze, že ľudia sa správajú skôr ako iné cicavce, ktoré nie sú sexuálne monogamné a vo svojej prirodzenosti žijú sociálne monogamne, ale sexuálne polygamne. Niektorí autori vysvetľujú rozdiel medzi sexuálnou túžbou a láskou tak, že pri sexuálnom odmietnutí sa prakticky nikdy nestretávame so samovraždami, no pri odmietnutí lásky je to násobne častejšie. Už vo svojej prvej knihe Medicína výživy som písal o zaujímavých zmenách hladín testosterónu pri prvotnom zaľúbení, takzvanej honeymoon phase, čiže „medových týždňoch lásky“, keď ženám stúpajú hladiny testosterónu a mužom, naopak, klesajú, a tým sa k sebe tieto hladiny približujú. Hypotéza je, že si jednak čerstvý pár oveľa viac rozumie, a preto je toto obdobie ideálne na budovanie silného puta, a zároveň pod vplyvom testosterónu, ktorý je jednoznačným hormónom kompetície (vrátane sexuálnej) narastá vzájomná chuť na sex, čo s radosťou sledujú aj naše gény, ktoré sú naprogramované na šírenie svojho genofondu. Pri „dopamínovej láske“ sa predpokladá vplyv dopamínu a ide tu o túžbu mať niečo pre seba vo svojom okolí. Vídavame ju vraj pri vzťahoch na diaľku, pri ktorých práve niečo, čo nemôžeme mať pri sebe a túžime po tom (v tomto prípade je to partner), uvoľňuje látku dopamín. Ďalším variantom je, keď máme spoločné obľúbené aktivity, ktoré nám vyplavujú dopamín – spoločný vkus na hudbu, filmy, jedlo atď. Pri „serotonínovej láske“ sa predpokladá vplyv serotonínu – je to látka, ktorá vzniká v tele pri dobrom spánku, pri relaxe, pri dobrej nálade a apetíte, ale aj chuti na sex. Pri tomto type lásky zrejme tieto pocity prežívame s tým jedným vyvoleným partnerom. Podobný vplyv sa predpokladá aj pri „opioidnej láske“, ktorá je zrejme závislá na vyplavovaní endorfínov v prítomnosti partnera. Ďalším typom takzvanej lásky je „oxytocínovo-vazopresínová“ – tu sa predpokladá vplyv oxytocínu, látky, ktorá sa vyplavuje pri sexuálnej aktivite, ako aj pri a po pôrode, no aj počas budovania vzťahových pút či socializácii s niekým, kto nám je sympatický a blízky. Vazopresín alebo ADH (antidiuretický hormón) som už popisoval detailne v knihe Medicína výživy (takisto ako serotonín a dopamín) a okrem zadržiavania tekutín v tele sa vŕta v cirkadiánnych rytmoch (cirka – v latinčine približne, dián – deň; čiže približne denných rytmoch ľudského tela), ovplyvňuje však aj sexuálne správanie a motiváciu, budovanie pút a reakcie matky na stres, vrátane ochrany potomkov."